Nemecký ovčiak
NEMECKÝ OVČIAK
Pôvod: Pomerne mladé plemeno, ustálené až na prelome 19. a 20. storočia z nemeckých sedliackych psov nejednotného typu. V základných črtách sa zhoduje s ostatnými európskymi ovčiakmi. Hlavnú zásluhu na jeho vzniku má rytmajster Max von Stephanitz, ktorému sa s pomocou iných chovateľov podarilo utvoriť najčastejšie chované plemeno sveta.
Popis: Stredne veľký pes obdĺžnikového formátu, mocný a veľmi svalnatý. Hlava suchá veľkosťou úmerná telu, ňucháč mocný, nosný chrbát rovný. Uši stredne veľké, vysoko nasadené, zašpicatené, skrútené dopredu. Oči stredne veľké, mandľového tvaru. Chrbát rovný, zadok dlhý, mierne sa zvažujúci. Hrudník nie veľmi široký, brucho mierne vtiahnuté: Chvost vysoko nasadený, bohato osrstený, siaha prinajmenej po priehlavkový kĺb. V pokoji ovísa dolu, pri vzrušení sa dvíha. Srsť krátka, tvrdá a hustá, na ušiach a na hlave kratšia. Dlhšia srsť je nežiaduca. Farba čierna s pálením, vlčia, celočierna. Veľkosť: Ideálna kohútiková výška psa 62,5 cm, suky 57,5 cm.
Charakteristika: Temperamentný, no pritom ľahko ovládateľný pes, vyrovnaný a odvážny. Nenáročný a prispôsobivý. Veľmi oddaný pánovi aj jeho rodine, znášanlivý voči de tom aj voči domácim zvieratám.
Využitie: Univerzálny pracovný pes, používaný na celom svete v polícii, v armáde a v ďalších ozbrojených zložkách, aj v športovej kynológii.
Zvláštne nároky: Bezpodmienečne vyžaduje výcvik. Hoci je dobrým spoločníkom, mal by mať aj zodpovedajúce zamestnanie. Bohužiaľ, so zreteľom na početnosť nemeckých ovčiakov, nie vždy uvážlivý chov, ako aj na nevhodnú výchovu vyskytujú sa občas medzi nimi problémové jedince (bojazlivé, agresívne a pod.).
Výskyt: Najrozšírenejšie plemeno na svete aj u nás.
Možná zámena: S ďalšími európskymi ovčiakmi (napr. belgickými, holandskými), od ktorých sa odlišuje celkove mocnejšou stavbou a typickou farbou. S československým vlčiakom, ktorý má však výrazné vlčie črty.
