Komondor
KOMONDOR
Pôvod: V čase sťahovania národov prišli na územie dnešného Maďarska východoázijské kmene kočovných pastierov aj so svojimi psami. Bohaté osrstenie vrátane tvárovej partie jednoznačne nasvedčuje ázijský pôvod plemena S názvom „komondor" sa stretávame už roku 1544. Moderný chov sa však začal až v dvadsiatych rokoch tohto storočia, FCI ho uznala až roku 1954.
Popis: Veľký, mocný a mohutný pes s dlhou šnúrovitou alebo plstnatou srstou. Telo obdĺžnikového formátu, hlava pôsobí ako nad chrbtom sa dvíhajúce klbko srsti. Chvost nízko nasadený, v pokoji zvesený, pri vzrušení sa dvíha nanajvýš do línie chrbta. Srsť veľmi bohatá, pokrýva celé telo, vrátane nôh. Môže byť huňatá a splstnatená alebo rovná merne zvlnená do úzkych šnúr. Farba biela. Veľkosť: Psy najmenej 70, priemerne 80 cm, suky najmenej 65, priemerne 70 cm.
Charakteristika: Nesmierna odvaha, nedôverčivosť a istá nevšímavosť, dokonca aj k najbližším ľudom. Tento psí introvert pôsobí dojmom nezúčastneného pozorovateľa v prípade potreby ale bleskovo ožije a s veľkou razanciou bráni zverený majetok alebo územie.
Zvláštne nároky: Komondor sa zásadne hodí iba na celoročné držanie vonku. Nemožno ho odporúčať ako spoločníka ani ako rodinného psa. Starostlivosť o srsť výstavného jedinca je pomerne náročná: srsť sa nerozčesáva, ale rozpletá prstami, čo pri telesných rozmeroch komondora nie je jednoduché.
Využitie: Ovčiarsky a pastiersky pes, používaný dnes zväčša ako strážca. Spoľahlivo stráži rozľahlé vidiecke usadlosti, továrenské objekty a pod.
Výskyt: Okrem Maďarska skôr výnimočný, hoci sa vyskytuje aj u nás.
Možná zámena: So vzácnym bergamskym ovčiakom, ktorý je však v priemere o 10 cm menší a nikdy nie je biely. Veľmi podobný maďarský puli je takmer o polovicu a môže byť aj inej, nie iba bielej farby.
