Kólia
ŠKÓTSKY OVČIAK – KÓLIA
Pôvod: Pôvodný európsky ovčiak. Pomenovanie dostal najskôr podľa starého ovčieho plemena "colley", ktoré od 18. storočia chovali v Škótsku. K väčšiemu rozšíreniu kólie došlo po tom, ako si ju obľúbila britská kráľovná Viktória. Je veľmi pravdepodobné, že na celkové zušľachtenie typu bol prikrížený barzoj.
Popis: Veľmi atraktívny, stredne veľký pes obdĺžnikového formátu, s mimoriadne bohatou srstou. Dlhá, úzka, klinovitá hlava. Oči stredne veľké, mandľového tvaru dodávajú psovi milý výraz. Uši malé, polovztýčené, ich horná tretina je sklopená dolu. Chvost dlhý , a bohato osrstený. V pokoji je zvesený a na konci zahnutý, pri vzrušení sa môže zdvihnúť nanajvýš do línie chrbta. Srsť veľmi dlhá a hustá, na ohmat drsná, na tvári a vnútri v ušiach krátka. Farba zlatobiela, trikolóra a blueinerle (modrá s čiernymi bodkami a s mramorovaním). Veľkosť: Psy v kohútiku 56-61 cm, suky 51-56 cm.
Charakteristika: Vznešený a elegantný pes. Vo vzťahu k cudzím ľudom je veľmi zdržanlivý, niekedy pôsobí až plachým dojmom. Svojmu pánovi a rodine je stopercentne verný a oddaný, vo vzťahu k deťom spoľahlivý.
Využitie: Pôvodne ovčiak, dnes spoločník a sprievodca.
Zvláštne nároky: Povaha kólie je veľmi citlivá, a preto treba voliť jemný prístup (ktorý však nevylučuje dôslednosť bez náznakov hrubosti. Kólia je pomerne náročná na starostlivosť o srsť. Denne ju treba kefovať. Možno ju držať aj v byte (hoci celodenný pobyt vonku je pre jej srsť prospešnejší, no počas pĺznutia treba rátať prinajmenšom s každodenným vysávaním vypadaných chlpov.
Výskyt: Kynologická stálica, hoci dnes trochu na ústupe.
Možná zámena: Neprichádza do úvahy. Podobná šeltia je viac ako dva razy menšia. Pozn. Okrem dlhosrstej kólie jestvuje ešte ako samostatne uznané plemeno aj vzácna krátkosrstá kólia.
