Plemená psov

HANNOVERSKÝ FARBIAR

Pôvod: Plemeno nie iba starobylého pôvodu, ale aj typu. Azda takto podobne vyzerali kedysi tzv. keltské duriče, pokladané dnes za predkov všetkých duričov a farbiarov. Hannoverský farbiar sa vyvinul na samostatné plemeno v okolí Hannoveru, odkiaľ máme od konca 18. storočia správy o mimoriadne výkonných a vytrvalých farbiaroch ťažšieho typu.

Popis: Stredne veľký mocný pes obdĺžnikovej stavby tela. Hlava mocná, hlboká a široká, s mierne zvráskaveným čelom a s výraznými nadočnicovými oblúkmi. Oči tmavohnedé. Uši stredne dlhé, široké, vysoko nasadené, priliehajú k hlave, hladké a bez záhybov. Krk dlhý, mocný, niekedy s miernym lalokom. Telo nižšie, dlhšie, harmonicky stavané, s hlbokým priestorným hrudníkom a s mierne vtiahnutým bruchom. Nohy hrubé, rovné a suché. Chvost dlhý, vysoko nasadený, postupne sa zužujúci, mierne zahnutý. Srsť krátka, hustá, hrubá až drsná. Farba jelenia červená, viac alebo menej pruhovaná. Veľkosť: Kohútiková výška psov 50-55 cm, súk 48-53 cm pri hmotnosti okolo 40 kg.

Charakteristika: Pokojný, vyrovnaný a priateľský pes, ktorý sa pri poľovačke zmení na náruživého lovca. Má mimoriadne jemný čuch a vie sledovať aj starú stopu poraneného zvieraťa. Vyniká húževnatosťou a vytrvalosťou.

Zvláštne nároky: Potrebuje poľovné využitie.

Využitie: Farbiar, ktorý má uplatnenie na pofarbenej, ale aj na nepofarbenej stope.

Výskyt: Chovajú ho prakticky iba horári. Celosvetovo patri medzi vzácne plemená, u nás však má jeho chov aj poľovné využitie dlhú tradíciu.

Možná zámena: S menším a ľahším bavorským farbiarom.