Faraónsky chrt
FARAÓNSKY CHRT
Pôvod: Vyobrazenia podobných psov sa našli už v hrobkách staroegyptských faraónov. Kostrové nálezy svedčia o tom, že predkovia faraónskeho chrta už v časoch 2 000 rokov pred naším letopočtom obývali celú oblasť Stredozemného mora. Paradoxom je, že ozajstné plemeno sa ustálilo až v šesťdesiatych rokoch tohto storočia z chrtov žijúcich na Malte.
Popis: Stredne veľký chrtovitý pes, ušľachtilý a elegantný. Hlava klinovitého tvaru. Lebečná dutina dlhá a suchá, ňucháčová partia o čosi dlhšia. Nos mäsovej farby. Oválne oči jantárovej farby. Uši veľké a jemné, pri vzrušení vzpriamené. Telo mierne obdĺžnikové. Rovný chrbát, zadok sa smerom ku chvostu mierne zvažuje. Dobre klenuté rebrá, mierne vtiahnuté brucho. Chvost stredne nasadený, smerom ku koncu sa zužuje. Pri pokoji spustený siaha až po priehlavkový k(b, pri pohybe sa nesie vo výške a je tiež mierne zakrútený. Srsť hustá, krátka a lesklá. Farba: Tuho trieslová s bielymi frakmi. Veľkosť: Ideálna výška v kohútiku pre psov 56 cm, pre suky 53 cm.
Charakteristika: Rýchly, pohyblivý a pozorný pes. Ako všetky chrty je k cudzím Pudom nevšímavý, v kruhu rodiny vie byť veľmi milý. Osobitnosťou plemena je pozoruhodná škála hlasových prejavov.
Využitie: Pôvodne poľovný pes, ktorý na rozdiel od väčšiny chrtov nepoužíval pri poľovaní iba zrak, ale v rovnakej miere aj čuch a sluch. Dnes exkluzívne spoločenské plemeno.
Zvláštne nároky: Potrebuje veľa pohybu, čo pri jeho poľovnej vášni nie je vždy ľahko dosiahnuť, a citlivú výchovu.
Výskyt: Celosvetovo vzácne plemeno, ktorá má však u nás slušnú chovnú základňu.
Možná zámena: Veľmi sa podobá na sicílskeho chrta, je však výrazne väčší. Oproti portugalskému podengovi je menší.
