Doberman
DOBERMAN
Pôvod: V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia ho vyšľachtil istý K. F. L. Dobermann, vyberač daní a exekútor v durynskom meste Apolda. Ten pre výkon svojho povolania nevyhnutne potreboval ostrého psa, ktorý by mu vedel získať rešpekt. Hladkosrsté pinče, ktoré použil ako základný materiál, sa na nemeckom území vyskytoval už od stredoveku, ale on ich vyšľachtil a ich počet výrazne zväčšil. Zdá sa, že prikrížil ešte niekoľko ďalších plemien.
Popis: Vyšší, stredný, mimoriadne elegantný pes hrdého držania tela, mocný a svalnatý. Úzka hlava klinovitého tvaru, s vysoko nasadenými zvesenými ušami, ktoré priliehajú k tvári. Krk dlhý, pekne klenutý, chrbát krátky a pevný. Chvost vysoko nasadený a nakrátko kupírovaný. Srsť krátka, hustá a hladká. Farba čierna, vzácnejšie tmavohnedá alebo dokonca modrá s pálením. Veľkosť: Psy v kohútiku 68-72 cm, suky 63-68 cm, hmotnosť 40-45 kg, resp. 32-35 kg.
Charakteristika: Veľmi energický, živý a pozorný pes, reagujúci aj na najmenší podnet. Správne vychovaný doberman je síce temperamentný, ale pritom dobre ovládateľný, poslušný a neagresívny. Zverené úlohy plní s veľkou chuťou.
Zvláštne nároky: Doberman potrebuje vera voľného pohybu, ktorý mu možno poskytnúť v našich podmienkach hustého osídlenia a zazverenia iba v prípade dokonalej poslušnosti, čo docieli iba skúsený kynológ.
Využitie: Služobný a pracovný pes so všestrannou možnosťou uplatnenia, výborný sprievodca, ochranca a strážca. Dokáže byt aj dobrým spoločníkom a rodinným psom, ak majiteľ zvládne jeho mimoriadny temperament.
Výskyt: Na celom svete bežne chovaný a veľmi populárny.
Možná zámena: S nemeckým pinčom, ktorý je však priemerne o 20 cm nižší. Veľkosťou aj farbou porovnateľný beauceron je zasa oveľa menej elegantný a jemný, má menej ušľachtilú hlavu a drsnejšiu srsť.
