Briard
BRIARD
Pôvod: Osrstená ňucháčová partia briarda prezrádza, že jeho predkovia patrili medzi ázijské ovčiarske psy. Hoci sa podľa zachovaných vyobrazení podobné psy vyskytovali vo Francúzsku už v 14. storočí, k vyčleneniu dlhosrstých ovčiarskych psov ako samostatnej skupiny došlo až na výstave v Paríži roku 1896 naraz s ich označením "Berger de brie", teda "ovčiak z kraja Brie".
Popis: Veľký, mocný a silný pes obdĺžnikového formátu. Srsť nápadne dlhá a drsná (tzv. kozia), pokrýva celé telo, vrátane tvárovej partie. Uši sa dnes už nekupírujú, sú teda zvesené, skôr kratšie, takisto pokryté dlhou srstou. Chvost dlhý, nesie sa zvesený nadol, na konci tvorí háčik, Farba: Všetky farby okrem bielej, gaštanovej a mahagónovej. Uprednostňujú sa tmavšie farby. Najčastejšie sú čierne a plavé briardy. Veľkosť: Psy 62-68 cm v kohútiku, suky 56-64 cm.
Charakteristika: Energický pracovný pes. Vyniká inteligenciou, učenlivosťou a chuťou do roboty. Navonok pôsobí dojmom ostrého psa, k cudzím ľudom je nedôverčivý, k votrelcom nekompromisný, uprostred svojej rodiny však láskavý a nežný aj k deťom.
Využitie: Pôvodne ovčiarsky, dnes univerzálny pracovný pes. Veľmi vhodný pre služobnú kynológiu, vďaka svojej sile a razancii ideálny na strážnu službu. Je aj dobrým spoločníkom, ale musí mat zodpovedajúce zamestnanie.
Zvláštne nároky: Vzhľadom na telesné rozmery a silu sa briard hodí pre fyzický zdatného, pokiaľ možno skúseného kynológa. Patrí medzi plemená pomerne náročné na chovanie, pretože vyžaduje nielen veľkú pozornosť, pohyb a stravu, ale aj pravidelnú starostlivosť o srsť.
Výskyt: V krajine svojho pôvodu je z ovčiakov najrozšírenejší. Bežný aj u nás.
Možná zámena: Nepravdepodobná. Podobajú sa mu niektoré vzácne európske ovčiaky (katalánsky ovčiak, cao de serra de Aires, pyrenejský ovčiak), ktoré sú však podstatne menšie a slabšie.
