Bradáč
BRADÁČ (malý, stredný a veľký)
Pôvod: Hoci sa dnes bradáče delia podľa veľkosti do troch samostatných plemien s osobitnými štandardmi, majú spoločných predkov s pinčami. Nimi boli stredne veľké zväčša drsnosrsté, málo elegantné sedliacke psy. Chovali ich predovšetkým v južnom Nemecku, ale vlastne aj v ďalších stredoeurópskych krajinách vrátane našej (kde ich nazvali stajňový pinč), ako univerzálnych pomocníkov v stajniach pri ničení nepríjemných hlodavcov aj pri strážení príbytkov, aj ako sprievodcov furmanov. K definovaniu plemena k nasledujúcemu vydeleniu veľkostných čŕt do samostatnej podoby dochádzalo už od 80. rokov minulého storočia.
Popis: Drsnosrstý kompaktný pes štvorcového formátu. Hlava mocná a pretiahnutá, opticky ju zväčšujú fúzy, ktoré vytvárajú dojem hranatosti. Uši vysoko nasadené, sklopené dopredu v tvare písmena V, alebo malé vzpriamené stojace (skôr zvyčajné kupírovanie uší je dnes u nás zákonom zakázané. Chrbát krátky, mierne sa zvažujúci, s ľahko zaokrúhleným zadkom. Chvost vysoko nasadený a skrátený asi na tri články. Srsť drôtovitá, drsná a hustá, s typickými fúzmi a výrazným obočím. Farba čierna, "korenie a soľ", pri malých bradáčoch aj čiernostriebristá a biela. Veľkosť: Malý bradáč v kohútiku 30-35 cm, stredný bradáč 45-50 cm, veľký bradáč 60-70 cm.
Charakteristika: Veľmi temperamentný, bystrý a pozorný pes. Veľké bradáče sú pokojnejšie a rozvážnejšie, malé zasa o poznanie živšie a ubrechanejšie. Mimoriadne inteligentné, učenlivé, nebojácne psy športovej postavy aj ducha. Pohybujú sa rady a veľa, potrebujú vybiť svoj temperament. Väčšinou sa v dobrej kondícii dožívajú vysokého veku.
Zvláštne nároky: Bradáče sú psy nenáročné na ubytovanie (v byte aj celoročne vonku), aj na bežnú starostlivosť. Treba ich 3-4 razy ročne trímovať, pretože bez úpravy srsti rýchlo strácajú svoju eleganciu a krásu. Všetky bradáče potrebujú dôslednú výchovu a výcvik od ranej mladosti, pretože ináč pri ich temperamente môžu nastať problémy (s privolaním, s konfliktmi s inými psami a pod.). Učia sa však ochotne a rady a pri troche úsilia ich zvládne aj začiatočník.
Využitie: U nás sa všetky bradáče pokladajú za služobné psy. Môžu skladať aj najvyššie skúšky z výkonu a zúčastňovať sa na všetkých súťažiach. Malý bradáč sa odporúča ako najlepší pes pre mladých, začínajúcich športových kynológov. Práve výcvik tohto typu je u nás veľmi rozšírený, existujú osobitné cvičiská a aj súťaže a skúšky iba pre malé bradáče. Veľký bradáč sa so zreteľom na jeho silu a nie celkom poddajnú povahu hodí skôr skúsenejším kynológom. Stredné bradáče bývajú neobyčajne temperamentné, aj tak ich však možno spolu s malými bradáčmi odporúčať športovo založeným ľudom aj ako výborných spoločníkov. Všetky bradáče sú dobrí strážcovia.
Výskyt: Bradáče sú veľmi obľúbené a často chované plemeno. U nás je najbežnejší malý bradáč, potom stredný a nakoniec veľký.
Možná zámena: Neupraveného malého bradáča by bolo možné zameniť s veľmi vzácnym a u nás sa nevyskytujúcim opičím pinčom, ktorý však má výrazne skrátenú ňucháčovú partiu. Na výstave, kde je bradáč správne upravený, je zámena vylúčená. Veľký bradáč sa trochu ponáša na čierneho ruského teriéra (spolupodieľal sa na jeho vzniku). Ten je však väčší, pôsobí mohutnejším dojmom a necháva sa mu oveľa viac srsti, ktorá je mierne zvlnená.
