Bordeauxská doga
BORDEAUXSKÁ DOGA
Pôvod: Molossoidný pes azda už keltského pôvodu, v stredoveku chovaný na okolí Bordeaux ako mäsiarsky pes, používaný aj pri zápasoch s veľkými šelmami a so psami. Cieľavedomý chov začína v osemdesiatych rokoch 19. storočia, prvý štandard však vyšiel a ku 1911.
Popis: Mocný a mohutný pes dogovitého typu, neveľmi vysoký. Veľmi mohutná hlava so skrátenou ňucháčovou partiou, pokrytá symetrickými vráskami. Mimoriadne silné žuvacie svaly. Menšie uši, priliehajúce k tvári. Hrudník široký a priestorný, siahajúci až po lakte, s výrazným predhrudím. Chvost veľmi hrubý, v pokoji zvesený, pri vzrušení sa dvíha. Srsť jemná a krátka, hrdzavej až plavej farby, s čiernou alebo červenou maskou. Veľkosť psov 60-68 cm, súk 58-66 cm.
Charakteristika: Veľmi pokojne až flegmaticky pôsobiaci pes, ktorého nemožno ľahko vyviesť z miery. Vedomý si je svojej sily, ale použije ju iba v nevyhnutnom prípade. K ľuďom sa správa prívetivo, svojho pána a jeho deti zbožňuje.
Zvláštne nároky: Bordeauxská doga je náročná na množstvo aj kvalitu potravy. Pomerne často trpí zdravotnými ťažkosťami (dysplázia bedrových kĺbov, vychlípenie a vydutie očného viečka, rastové problémy). Napriek veľkosti ju vďaka pokojnej povahe a pomerne malým nárokom na pohyb možno držať aj v mestách.
Využitie: Reprezentatívny spoločenský pes, dobrý strážca.
Výskyt: V Európe patrí medzi vzácne plemená, na Slovensku sa v ostatných časoch rýchlo šíri.
Možná zámena: S bulmastifom, mastifom, s brazílskou filou. Odlišuje sa od väčším množstvom vrások, nižšou a podsaditejšou postavou a typickou hrdzavoplavou farbou, často bez čiernej masky.
