Akita inu
AKITA INU
Pôvod: Veľmi staré plemeno z Japonska, kde mu už od roku 1500 viedli plemennú knihu, najstaršiu na svete. Pôvodne išlo o psov strednej veľkosti, používaných pri poľovačkách, pri strážení a ťahaní. K nim sa od 17. storočia systematicky prikrížovali ťažké dogovité plemená, aby ich bolo možné používať na psie zápasy. Po zákaze zápasov sa plemeno ocitlo pred zánikom. Až po roku 1945 sa vybudovali základy moderného chovu.
Popis: Veľký súmerný špicovitý pes. Stredne dlhý ňucháč sa ku koncu zužuje. Oči malé, tmavé, skoro trojuholníkové. Uši pomerne malé, trojuholníkové, vztýčené a mierne naklonené dopredu. Telo skoro kvadratické (suky môžu byt o niečo dlhšie), chrbát rovný a mocný, hrudník hlboký, brucho vtiahnuté. Chvost hrubý a vysoko nasadený, nesený skrútený nad chrbtom. Chôdza elastická. Najdlhšia srsť na chvoste, na kohútiku a na zadku. Farba: Červená, sezamová, pruhovaná alebo biela. Všetky uvedené farby okrem čisto bielej musia mat belavé chlpy po bokoch ňucháča, na tvári, na hrdle, na hrudi, na bruchu, na spodnej strane chvosta a na vnútornej strane nôh, tzv. "urajiro". Veľkosť: Ideálna výška psa v kohútiku je okolo 67 cm, výška suky okolo 61 cm.
Charakteristika: Navonok pôsobí dojmom pokoja, majestátu a ušľachtilej sily. K cudzím ľuďom je skôr nedôverčivý, voči útočníkovi vie tvrdo a nekompromisne zasiahnuť.
Využitie: Prv všestranný pracovný aj bojovný pes, teraz ako spoločenské a strážne plemeno.
Zvláštne nároky: Niekedy má sklony k ruvačkám. So zreteľom na dosť tvrdú povahu a značnú fyzickú silu je vhodný skôr pre skúsených kynológov.
Výskyt: Hoci ho k nám doviezli iba nedávno, rýchlo sa rozšíril a dnes patrí medzi bežné, hoci nie hromadne chované plemená.
Možná zámena: Stavbou tela sa veľmi podobá ďalším japonským špicom, ale na prvý pohľad sa od nich odlišuje veľkosťou a mohutnosťou.
